Je tiež všeobecne známe, že črevná mikrobiota zohráva zásadnú úlohu v ľudskom zdraví. Črevná mikrobiota výrazne prispieva k regulácii metabolického a imunitného systému (Wang a kol.). Keď si túto skutočnosť uvedomíme, rýchlo pochopíme, aké dôležité je vyvážené zloženie našej črevnej mikrobioty. A keď hovoríme o črevnej mikrobiote, musíme poznať vnútorné aj vonkajšie aspekty, ktoré formujú jej vlastnosti. Na črevnú mikrobiotu majú výrazný vplyv najmä environmentálne faktory, ako strava, zdravotný stav a životný štýl. Je známe, že zmeny v zložení našej stravy dokážu rýchlo modifikovať metabolické funkcie našich črevných baktérií (Wang a kol.).

Črevná dysbióza sa často prejavuje zníženým bohatstvom a diverzitou baktérií, ako aj narušenou kompozičnou rovnováhou medzi komenzálnymi a potenciálne patogénnymi druhmi. Dysbióza súvisí od enterobaktérií závislými poruchami, ako sú alergické reakcie, depresia, hypertenzia, diabetes mellitus a zápalové ochorenia čriev. (Wang et al.)

Červená repa (Beta vulgaris L.) je bohatá na fytochemikálie, ako sú vláknina, polyfenoly a betalainy. Hlavným betalainom v červenej repe je betanín, betacyanín. Črevná mikrobiota produkuje enzýmy, ako sú ß-glukozidázy a glykozidové hydrolázy, ktoré môžu metabolizovať fytochemikálie na SCFA. Ukázalo sa, že konzumácia červenej repy reguluje metabolizmus črevnej mikrobioty a produkciu SCFA. Keďže baktérie ako Bifidobacterium a Bacteroides produkujú špecifické enzýmy na metabolizáciu betalainov, reakcia na červenú repu môže závisieť od črevného enterotypu. (Ko et al.)

Enterotypy sú definované rôznymi zhlukmi ľudskej črevnej mikrobioty. Kategorizujú sa na základe kľúčových baktérií, ako sú Bifidobacterium, Faecalibacterium, Bacteroides a ďalšie. Nedávny výskum naznačuje, že jednotlivci môžu vykazovať odlišné metabolické reakcie na rovnakú stravu v dôsledku odlišného enterotypu. To opäť ukazuje, aká dôležitá je personalizovaná výživa u zdravých jedincov aj v terapeutickom prostredí. (Ko et al.)

Je dobre známe, že črevná mikrobiota výrazne ovplyvňuje komunikáciu medzi gastrointestinálnym traktom a centrálnym nervovým systémom prostredníctvom biochemických metabolitov, ako sú serotonín, mastné kyseliny s krátkym reťazcom a tryptofán. U jedincov s depresiou boli pozorované nižšie hladiny mastných kyselín s krátkym reťazcom (Verma et al.). Dostupná literatúra tiež naznačuje, že črevná mikrobiota môže ovplyvňovať aj os hypotalamus – hypofýza – nadobličky (HPA). Os HPA koordinuje adaptívnu stresovú reakciu a jej narušená funkcia zrejme vedie k úzkostným a depresívnym poruchám, ktoré často súvisia so zvýšenými hladinami kortizolu a zápalových mediátorov (Simpson et al.).

V posledných rokoch bolo vykonaných niekoľko štúdií zameraných na preskúmanie vplyvu červenej repy na črevnú mikrobiotu.

Wang et al. skúmali zmeny črevnej mikrobioty u zdravých ľudí po 14-dňovej konzumácii červenej repy v roku 2022. Do štúdie bolo zaradených 18 zdravých účastníkov (13 žien a 5 mužov). Dva týždne pred začiatkom štúdie boli účastníci požiadaní, aby sa vyhýbali konzumácii potravín obsahujúcich betalainy. Počas 14-dňového intervenčného obdobia konzumovali každý deň 30 ml koncentrátu z červenej repy. Vzorky stolice sa odoberali na začiatku štúdie (BL), po 3 dňoch (D3) a po 14 dňoch (D14). Pri úvodnej návšteve sa vykonali antropometrické merania. Štúdia nepreukázala významné zmeny v alfa- a beta-diverzite medzi vzorkami BSL, D3 a D14. Pozorovali sa však výrazné zmeny v zastúpení konkrétnych taxónov (napr. Romboutsia a Bacteroidales), ako aj obohatenie o A. muciniphila (ktorá je nepriamo spojená s obezitou, zápalom a metabolickými poruchami) a zníženie zastúpenia B. fragilis (potenciálne enterotoxigénnej baktérie, ktorá môže viesť k zápalovej hnačke).

Pozorovali tiež zvýšenú produkciu celkových SCFA, najmä (izo)maslovej kyseliny, v stolici. Surono et al. skúmali vplyv červenej repy na črevnú mikrobiotu indonézskych osôb s prediabetom počas chudnutia. Uskutočnila sa randomizovaná dvojito zaslepená krížová štúdia s 15 dobrovoľníkmi (6 mužov a 9 žien) s prediabetom (glykémia nalačno 100 – 125 mg/dl; náhodná glykémia 140 – 199 mg/dl; BMI 25 – 27 kg/m²).

Účastníkom boli podávané:

1.) 50 % tarokovej múky + 50 % pšeničnej múky

2.) tieto výrobky + probiotikum L. plantarum

3.) výrobky z bodu 1.) s pridanou červenou repou počas 2 týždňov, pričom medzi jednotlivými obdobiami boli 2-týždňové vymývacie obdobia. Vzorky stolice a krvi sa odoberali pred dvojtýždňovou intervenciou a po nej pri každom type liečby. Celkové trvanie štúdie bolo 14 týždňov.

Výsledky ukázali vysokú interindividuálnu variabilitu v reakcii črevnej mikrobioty. Účastníkov bolo napokon možné rozdeliť na osoby s odolnejšou mikrobiotou a osoby s mikrobiotou náchylnejšou na zmeny spôsobené výživou.

Ko et al. skúmali účinky prášku z červenej repy (RP) a produkciu betanínu v závislosti od enterotypu. Použili na to model gastrointestinálneho trávenia a fermentácie stolice. Na analýzu enterotypov získali 30 zdravých kórejských účastníkov (17 mužov a 13 žien). Účastníkov rozdelili do podskupín podľa prevládajúceho enterotypu:

Phocaeicola, Prevotella a Bifidobacterium. Stolica od jedného reprezentatívneho účastníka z každej podskupiny sa fermentovala s práškom z červenej repy alebo s pigmentom betanínom. Účinok RP a BP ako prebiotík na črevnú mikrobiotu závisel od enterotypu troch vybraných účastníkov. Významná zmena v bohatosti mikrobiálnych taxónov sa zistila iba vo vzorke S3-Bifidobacterium. Zhluk S3-Bifidobacterium tiež vykazoval odlišný trend zmien črevnej mikrobioty v porovnaní s ostatnými vzorkami.

Každý enterotyp (s fermentáciou RP/BP aj bez nej) vykazoval odlišnú metabolickú aktivitu súvisiacu s produkciou SCFA. Najväčšie zvýšenie produkcie SCFA sa zistilo vo vzorke S3-Bifidobacterium, zatiaľ čo vzorka S2-Prevotella vykazovala menšiu zmenu v hladinách SCFA. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že RP a BP vyvolávajú enterotypovo špecifické reakcie črevnej mikrobioty a produkcie SCFA.

Adekolurejo et al. uskutočnili štúdiu zameranú na narušenie mikrobioty v dôsledku odstavenia od dojčenia. Po 28-dňovom období odstavu bolo 48 prasiatok náhodne rozdelených do jednej zo štyroch diét na 14 dní. Jedna skupina dostávala základnú kontrolnú diétu (con), druhá diétu s 300 mg/kg oxidu zinočnatého (ZNO) a ďalšie dve odlišné diéty obsahujúce červenú repu. RB2 a RB4 sa pripravili pridaním 2 % (20 g/kg) a 4 % (40 g/kg) rozomletej celej červenej repy do základnej diéty.

Výsledky ukázali potenciál červenej repy modulovať črevnú mikrobiotu odstavených ošípaných zvýšením druhovej bohatosti a podporou metabolizmu lipidov.

Calvani et al. zistili priaznivé účinky konzumácie šťavy z červenej repy na črevnú mikrobiotu dospelých osôb s dlhodobými následkami ochorenia COVID-19. Do štúdie zaradili 25 účastníkov (15 dostávalo šťavu a 10 placebo). Po dvojtýždňovej suplementácii mali účastníci, ktorí konzumovali šťavu z červenej repy, v porovnaní so skupinou s placebom vyššie zastúpenie baktérií so známymi priaznivými účinkami.

Viaceré štúdie skúmali vplyv červenej repy na našu črevnú mikrobiotu a v konečnom dôsledku na naše zdravie. Celkovo nepreukázali významné zmeny v alfa- a beta-diverzite. Zistili sa však významné zmeny v konkrétnych taxónoch, ako aj zvýšenie produkcie SCFA. Ukázalo sa tiež, že ľudská mikrobiota sa dá rozdeliť na rôzne enterotypy, ktoré zrejme reagujú na konzumáciu červenej repy s rôznou citlivosťou. Najvýraznejšie zvýšenie produkcie SCFA po konzumácii červenej repy sa pozorovalo pri enterotype Bifidobacterium, ktorý sa zdal byť na konzumáciu červenej repy najcitlivejší. Štúdie však, žiaľ, vykazujú viaceré obmedzenia, keďže všetky zahŕňali malý počet účastníkov a pozorovali sa iba krátkodobé výsledky.

Štúdie preukázali potenciál konzumácie červenej repy prostredníctvom zvýšenia produkcie SCFA a priaznivej modulácie črevnej mikrobioty. Oboje môže viesť k rôznym zdravotným prínosom a mohlo by predchádzať vzniku zápalových ochorení, ako sú zápalové ochorenia čriev a syndróm dráždivého čreva, ako aj depresii, diabetes mellitus a veľkému množstvu rôznych metabolických porúch. Ďalší výskum by mal preskúmať dlhodobé účinky červenej repy na črevnú mikrobiotu (najmä na rôzne enterotypy) a fyziologické dôsledky pre črevo a organizmus hostiteľa.